Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok ráta so zachovaním trinásteho dôchodku, so zvyšovaním platov aj s energopomocou. Schodok tak dosiahne približne rovnakú úroveň, ako v roku 2023 a to aj napriek trom konsolidačným balíkom. Kým príjmy by mali dosiahnuť viac ako 63 miliárd eur, výdavky majú byť takmer 71 miliárd eur.
Najväčšie príjmy do rozpočtu tvoria dane a odvody. Patrí sem napríklad DPH, ktorá má aktuálne tri sadzby, alebo spotrebná daň. Štát počíta s tým, že na tejto položke budúci rok zarobí takmer 50 miliárd eur.
Zvyšnú časť tvoria iné ako daňové príjmy, napríklad dividendy alebo odvod z hazardných hier a príjmy samostatných účtov rozpočtových organizácií.
Najväčšia suma
Najväčšia časť peňazí – dvadsať miliárd – pôjde v budúcom roku na oblasť sociálnych vecí. Z tohto balíka štát vypláca napríklad dôchodky či sociálne dávky. Jedenásť miliárd eur pôjde na zdravotníctvo. Najväčšiu časť tejto sumy predstavuje verejné zdravotné poistenie.
Do oblasti financií sa vláda rozhodla prideliť viac ako deväť a pol miliardy eur. Táto položka pokrýva aj výdavky spojené so zmenou legislatívy v sociálnej oblasti, kde sa napríklad menia opatrovateľské príspevky.
V tejto sume sa ďalej skrýva aj sto miliónov na Národný jadrový program. Viac ako šesť miliárd eur pôjde na vzdelávanie, vedu, výskum a vývoj. Tesne nad štyri miliardy eur na dopravu a bývanie.
Rozdelenie medzi rezorty
Zo všetkých najviac dostane ministerstvo školstva, a to takmer šesť miliárd eur. Na druhej priečke je ministerstvo práce so štyri a pol miliardami eur. Rezortu obrany vláda vyčlenila tri miliardy eur.
Ministerstvo dopravy má v budúcom roku hospodáriť so sumou dve miliardy osemsto miliónov a rezort zdravotníctva s necelými dve a pol miliardami eur. Ministerstvo vnútra má dostať dve miliardy a všetky zvyšné rezorty sa pohybujú pod touto sumou.
Na plánované výdavky sa v relácii Správy bližšie pozrela redaktorka STVR Izabela Kajzerová:
Kritika rozpočtovej rady
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje návrh štátneho rozpočtu pre rastúce tempo zadlžovania krajiny. Dlh by mal aj pre vysoký deficit počas tohto volebného obdobia narásť o 30 miliárd eur. Naposledy sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť krajina takto rýchlo zadlžovala počas globálnej finančnej krízy v roku 2008.
„V rozpočte sa zároveň výraznejšie nepremietajú odporúčania Rady EÚ a OECD, ktoré dlhodobo upozorňujú na potrebu lepšie zacieliť sociálne transfery a presunúť väčšiu časť konsolidácie na štrukturálne opatrenia na výdavkovej aj príjmovej strane,“ uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
„My by sme vedeli dosiahnuť trojpercentný deficit, aby sme stabilizovali dlh. No a pozrite, čo by sme museli. Museli by sme zrušiť trináste dôchodky, zrušiť energopomoc, že by stúpli ceny tepla, energií. Zrušili by sme sociálne benefity, vlaky, obedy zadarmo, obedy sociálne, ostaté sociálne výdavky a zdvihli by sme DPH. To sú všetko recepty, ktoré počúvate z úst opozície,“ skonštatoval minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD).
